Viete si predstaviť, že by váš muž ostal namiesto vás s deťmi doma? Že nie? Možno vás práve tento článok presvedčí o tom, že by ste mohli nad touto myšlienkou aspoň porozmýšľať.
Prinášame vám spoveď muža na materskej dovolenke!
Pre niekoho je to tabu.
Ja som sa ocitol nedávno na materskej dovolenke, na ktorej plánujem zostať jeden rok. Mám za sebou jeden mesiac tejto novej práce, o ktorej neustále počúvam, že to muž nemôže zvládnuť. Treba si uvedomiť však, že to, čo vie zvládnuť žena, vie zvládnuť aj muž a naopak. Výmena s manželkou bola aj kvôli lepšej finančnej situácii a aj kvôli tomu, že som mal dve práce, robil som vysokú školu a mal som málo voľného času na svoju dcéru.
Užívam si ju.
Chcel som si ju užiť a to aj robím. Každý jeden deň. Snažím sa manželke pomáhať s domácimi prácami, a mám stále viac pocit, že mám stále viac a viac voľného času. Asi to zvládam každý deň lepšie. Aj keď, asi materská muža a ženy sa porovnať nedá. Staviame altánok, rýľujeme záhradu, oberáme jabĺčka, chodíme kŕmiť koníky, sadíme trávnik a podobne. Ale keď treba, aj navarím, umyjem riad, utriem prach, povysávam, dokonca zvládnem aj umyť podlahy či okná. Dcéru to zatiaľ baví. Uvidíme dokedy to takto potrvá.
Máme v dni aj časti, kedy sa len bláznime, kreslíme a chodíme na prechádzky, či učíme sa rozprávať, alebo sa len hráme zo psom, či na vlastnom ihrisku. Ja si to užívam stále viac a viac, pretože takýto vzťah som s dcérou predtým nemal, aj keď občas viem byť na ňu nahnevaný, ak ma nepočúva alebo neposlúcha. No ktoré dieťa je stále poslušné a robí všetko na povel?
Zásadným rozdielom medzi materskou muža a materskou ženy sú jednoznačne ženy.
Ženy všetko veľmi prežívajú, komplikujú, porovnávajú sa, pretekajú sa snáď asi aj v tom, koľko ktoré dieťa naciká. Aj preto sa vyhýbam masovým stretnutiam na detských ihriskách. Nevládzem toľko pracovať jazykom ako ženy a porovnávať spôsoby výchovy, štýly obliekania, varenie… Ženy, veď stačí iba žiť. Ja viem, mne sa už ľahko hovorí, ja som nasadol na rozbehnutý vlak. Ale všetko vám verím. Nočné vstávanie, prebaľovanie, rastúce zuby, varenie príkrmov, výživy. Všetko. Lebo som to vnímal a videl. Každodenné pranie, umývanie všetkého, keď sa z bábätka stalo batoľa. Neustály strach a striehnutie, či zas niečo nevyvedie, či sa neudrie, či neochorie… Jasné, že sa o svoju dcéru bojím, ale už nemusím riešiť každý jej krok, pretože je samostatná jednotka, jedinečná osobnosť. Už nemusím hádať, čo jej asi je, pretože mi povie, svojím jazykom, ale povie.
Prišli sme však na zaujímavý fakt. Zo začiatku som sa snažil dodržiavať pokyny rituálov od manželky, ale dcéra jednoducho neakceptovala, že to, čo robila s maminou, má robiť aj s tatinom. A tak sme si našli vlastný systém spolupráce. Áno, mne určite pomáha aj fakt, že ako pedagóg už mám nejaké osvedčené triky, veď som už vychoval viac ako 120 detí. Veľa mamičiek je z toho rozčarovaných a pýta sa mojej manželky, ako to zvládam, ako keby to bolo niečo zvláštne. Pritom sa len starám o svoju dcéru tak, ako aj oni o svoje deti a snažím sa pomáhať v domácnosti manželke tak, ako to robí veľa milujúcich manželov.
Veď otec je taký istý rodič ako mama, tiež bol pri výrobe aktívny. A tiež by sa mal podieľať na výchove vlastného dieťaťa.
Zaujala vás daná téma a hľadáte kontkrétne informácie?
V knihe „Materská“ od Jozefa Mihála nájdete všetko potrebné, čo k danej téme existuje.
